Ako kúpiť vo Vietname motorku

Autor: Filip Husarčík | 5.1.2016 o 9:30 | (upravené 5.1.2016 o 12:39) Karma článku: 12,52 | Prečítané:  5203x

„Ale nefunguje tam trojka tak ti ju dám za 175 eur. Oprava by mala výjsť na cca dvadsaťpäť.“ povedal mi jeden Nór stojac pred vietnamskou legendou Honda Winn na ktorej prešiel zo Sajgonu do Hanoju.

Čiže z juhu na sever naprieč celým Vietnamom.  To je asi 1800km hrboľatými cestami preplnenými kamiónmi ale aj nádherných horských priechodov, či dych vyrážajúcich pobrežných ciest pozdĺž Juhočínskeho mora. Som si istý, že tá motorka absolvovala túto trasu už aspoň 5-krát a že žiadna z jej častí už dávno nie je Honda. Ale tak to vo Vietname chodí.

Ak tu chcete kúpiť motorku, máte na výber tri možnosti. Prvá je spomínaná štvorrýchlostná Honda Winn. Kúpi si ju asi 70 percent turistov. Výhodou Hondy Winn je, že náhradné časti na ňu nájdete v každej dedinke a každý mechanik ju vie bez problémov opraviť. Nevýhoda je, že pomoc mechanika zaručene potrebovať budete. Tí menej zdatní motorkári siahnu po Honde Wave. Je poloautomatická,  čiže sa nemusíte báť, že nebudete vedieť zaradiť rýchlosť. Nevýhoda? Honda Wave vyzerá ako skúter. A keď už som raz prišiel jazdiť do Vietnamu, tak to musí byť so štýlom a nechcem vyzerať ako niekto, kto si ide ráno do Tesca po čerstvé rožky. Posledná možnosť, pre tých s väčším obnosom peňazí, je Minsk. Je to kvalitná motorka so slušným motorom, ale priplatíte si za ňu asi o 70 eur viac. U mňa ako správneho Slováka cena zvíťazila. Moju Hondu Winn som ešte skresal na 160 eur plus pivo. Ešte menšia lekcia o radení (nakoľko som nidky na motorke nešiel) a mohlo sa vyraziť.

Nakoľko bol práve Vietnamský nový rok, tak okrem jedného mechanika, ktorý vedel po anglicky a bol známy že si zato patrične priúčtuje, nemal nik otvorené. Ponúkol mi opravu za 50 eur a tak som naštartoval, preradil z dvojky na štvorku a už ma nebolo. Povedal som si, že bez trojky vie jazdiť každý a ten priesmyk nebude problém. Potom už bude po novom roku a dám  si to opraviť za tých dvadsaťpäť. S kamošom, ktorý si mimochodom takisto kúpil toto žihadlo, sme ich naložili na vlak a vydali sa nočným vlakom do mesta Lao Cai. Zvažovali sme aj trasu Hanoj – Sajgon, ale nakoľko sme mali len necelé tri týždne tak sme sa rozhodli pre takzvanú severnú slučku, a síce trasu z Lao Cai do Hanoju.

Ráno, po noci na kvalitnom „hard seat“, ktoré bolo naozaj hard, sme sa dolámaní zobudili, zložili motorky a vydali sa krásnym horským prechodom do slávneho horského mestečka Sapa. Stúpanie bolo o kus strmšie ako som predpokladal a moja milá Honda to akosi prestala zvládať. Trojka by sa veru zišla, pomyslel som si. Zachvíľu som spálil dvojku a zastal. Nič. S motorkou ani pohnúť. Našťastie Vietnam nesklamal a po chvíli tlačenia som narazil na mechanika.  Však prečo by aj nie uprostred ničoho. Ten však sklamal. Aj sme sa nejako pochopili, že v čom je problém, ale do prevodoviek sa on nevyznal. Odstopované po svete už mám čosi, ale vo vietnamských horách s pokazenou motorkou som ešte teda nestopoval. Po asi hodine a pol mi zastalo nákladné auto, naložili sme motorku na korbu a mohol som pokračovať. Cesta bola nádherná, až mi bolo ľúto, že som ju nemohol ísť na motorke. Ale sťažovať som sa nemohol.

Dorazili sme do mestečka Sapa, vodič si vypýtal na prepočet asi 10 eur (čo je dosť), ale nechcelo sa mi s ním zjednávať ani hádať, tak som mu zaplatil, poďakoval a stretol sa s kamarátom, ktorý išiel popredu. Sapa je nádherné mesto so super atmosférou a preplnené starými, niekedy dosť otravnými babičkami, ktoré sa vám snažia predať rôzne ručne vyrobené suveníri, alebo sa vás snažia prehovoriť na exkurziu do ich dedinky. Ja som svoj denný finančný prídel minul, tak ma ich ponuky neoslovili. Plánovali sme tu ostať pár dni a robiť turistiky do okolitých hôr. Mal som aspoň čas si dať opravit’motorku. Pri mechanikovi som zistil, že som okrem dvojky prepálil aj nejaké iné časti a oprava ma napokon vyšla na tých 50 eur. Výborne, ale som ušetril. Ale aspoň ma mechanik pozval na večeru s jeho rodinkou a na pohárik(y) domácej vietnamskej pálenky.

Mám veľmi rád vietnamskú atmosféru. Nakoľko veľa ľudí nemá doma počítače a internet, tak si vytiahnu pred dom malé plastové stoličky a stolík a do noci sa rozprávajú, jedia a popíjajú čaj. Aj som si tak zaspomínal na detstvo bez internetu a počítaču, aké to bolo super byť do zotmenia von a hrať sa kamarátmi. Lebo proste sme nemali čo iné robiť. Dnes to už veľa detí nepozná. A ani my dospelí. Väčšina z nás (ja často nie som výnimka) večer zasadne pred telku, alebo počítač a venuje sa virtuálnej realite. Škoda.

Náš plán bolo asi za 5 dní prejsť cca 700km trasu do zátoky Halaong neďaleko Hanoju. Trasa nie dlhá, tempíčko voľné, zaradiť štvorku s päťdesiatkou (lebo viac Honda Winn nevytiahne) a hor sa naprieč úchvatnými vietnamskými horami. Veľa som počul o tom, aký je Vietnam nádherný a je to veru pravda. Nádherné ryžové polia, zasadené do prudkých svahov a na nich neúnavne pracujúci Vietnamci.

Často nemajú na výber, iba pestovať ryžu a chovať dobytok. Vietnamci stále trpia dôsledkami skoro dvadsať rokov trvajúcej vojny, kedy americké vojská prišli „oslobodiť“ Vietnamcov od komunizmu. V roku 1975 museli začať skoro od nuly. Postaviť krajinu opäť na nohy.

Ale späť k našej ceste. Každý deň tá istá rutina. Ráno sa zobudiť v hosteli v nejakom mestečku, kde sme sa rozhodli zastať, lebo sa nám už nechcelo ísť ďalej,  vypiť úžasnú vietnamskú kávu (o nej by som mohol napísať samostatný blog), zjesť Pho (typická vietnamská nudlová polievka s mäsom bez ktorej sa vo Vietname nezaobídete), nakopnúť motorky, stanoviť si cieľ a už len ísť.  Nie nadarmo sa hovorí, že ak Vietnam, tak na dvoch kolesách.

Hoci je vo Vietname oficiálne zakázané jazdiť bez medzinárodného vodičského preukazu,  kvôli udržaniu turistického ruchu toto pravidlo ostáva platné len na papieri. Raz som omylom vbehol do jednosmerky, zastavili ma policajti a vypýtali si pas a vodičák, ktoré som pri sebe samozrejme nemal. Dali mi pokutu 20 eur.  Zjednal som ju na polovicu a mohol som pokračovať ďalej. Našťastie to bola moja jediná a pravdupovediac aj celkom príjemná, skúsenosť s policajtami.

Po piatich dňoch sme sa dostali do našej predposlednej destinácie - zátoky Ha Long. Je to asi najpopulárnješia a najznámejšia vietnamská destinácia a len málokto ju vynechá vo svojom itinerári. Plavba loďou, zátokou  pomedzi vápencové skaly vstupujúce do vody, naozaj stála zato a každému ju odporúčam.

Napokon sme sa po vyše dvoch týždňoch vrátili do Hanoja a ostala nám na krku posledná úloha.  Predať motoru. Všetky maličkosti som si za pár eur nechal opraviť, aby vyzerala tip-top a nakoniec sa mi ju podarilo predať za 225 eur ďalšiemu bádateľovi, ktorý mal namierené do Sajgonu. Ako som už povedal, tak to vo Vietname chodí. To je osud Hondy Winn. Poslúžiť a niekedy poriadne vytrápiť jedného, aby potom bola posunutá ďalej na rovnaký účel inému cestovateľovi.

Na záver by som zhrnol môj dojem z Vietnamu. Predtým ako som tam išiel, tak ľudia na svojich blogoch často odhovárali ostatných, aby to bez skúsenosti na motorke určite neskúšali a že na „smrtiacich cestách Vietnamu plných nebezpečných kamiónov“ si môžu ľahko ublížiť. Paradoxne, títo ľudia Vietnam precestovali v autobuse. Ja som na motorke predtým viac-menej nikdy nejazdil. Na tú „smrtiacu cestu“ sme narazili iba raz a to na poslednom úseku do Hanoja. A nebolo to vôbec také strašné.  Kúsok viac kamiónov ako pod Strečnom.  Určite si však treba dávať pozor, lebo cesty sú zradné všade. Vietnam je moja obľúbená ázijská krajina, ktorej atmosféru nikde inde nazažijete. Ak máte radi kávu, krásnu prírodu a motorky, tak Vietnam je top destinácia aj pre vás. Ja sa tam určite ešte raz vrátim a opäť si nechám masírovať zadnicu nejakou Hondičkou. 

Pre viac autenticity si môžte pozrieť aj video, ktoré som postrihal: 

https://www.youtube.com/watch?v=ukQHMwpvw4Y&feature=youtu.be

A viac fotiek na:

https://www.facebook.com/filip.husarcik/media_set?set=a.1594573830824896.1073741828.100008168838225&type=3

 

Naše Hondy Winn
Ryžové polia zaliate vodou
Od svitania do súmraku na poli
Zátoka Halong Bay

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?